• Školský vzdelávací program - ISCED2 (skrátená verzia)

        •   Školský vzdelávací program






          Pre 2. stupeň ZŠ

          Názov -  motto

          „Vedomosti patria všetkým“

          Vzdelávací program

          Stupeň vzdelania ISCED 2

          Dĺžka štúdia päť rokov

          Vyučovací jazyk: maďarský

          Študijná forma – denná

          Druh školy: štátna  

           

          Predkladateľ:

          Názov školy : ZŠ s MŠ  Józsefa Kossányiho s VJM – Kossányi József  Alapiskola és Óvoda

           Adresa: Školská 22, 946 57 Svätý Peter

           IČO: 37861166

          Riaditeľ školy: RNDr. János Bukovszky

          Koordinátor pre tvorbu ŠVP: Mgr. Dionýz Bóna

          Ďalšie kontakty

           

          Zriaďovateľ: obec

          Názov: Obec Svätý Peter

          Adresa: Hlavná 2, 946 57 Svätý Peter

          Kontakty :Ing. Jozef Jobbágy-starosta

                                

           

            Charakteristika školy

           

          Naša škola po druhej svetovej vojne otvorila brány pre žiakov prvého ročníka dňa 1.9.1949. Žiaci druhého a tretieho ročníka začali chodiť do školy s vyučovacím jazykom maďarským v máji 1950. Od 1. januára 2002 naša škola dostala právnu subjektivitu a stala sa správcom spoločných budov.

           Od 1. júla 2002 podľa zákona 416/2001 Z.z. sa stal zriaďovateľom našej školy Obecný úrad vo Svätom Petre. 1. 9 . 2003 škola dostala čestný názov – ZŠ Józsefa Kossányiho s VJM. Od 1.1.2009 nás zlúčili s miestnou škôlkou a odvtedy má škola názov ZŠ s MŠ Józsefa Kossányiho s VJM – Kossányi József Alapiskola és Óvoda. Škola je rozmiestnená do dvoch budov: hlavná budova- tu sa nachádza šesť tried a odborné učebne a budova ŠKD, kde sa nachádzajú triedy školského klubu a tri bežné triedy (I. stupeň).

          Naša škola je plnoorganizovaná škola s 158 žiakmi. Školské budovy sa nachádzajú na okraji obce v tichom prostredí v bývlom parku Zichyha kaštieľa. V budovy spoločne používa naša a tunajšia  plneorganizovaná ZŠ s VJS.

          Školu navštevujú žiaci z našej obce. Žiaci sú zo všetkých sociálnych skupín a dosahujú väčšinou dobré a veľmi dobré výsledky v prospechu. Pedagógovia individuálnou starostlivosťou a špeciálnymi metodickými postupmi zabezpečujú  vzdelávanie a všestranný rozvoj ich  osobnosti s prihliadaním na konkrétne poruchy učenia a správania. Taktiež pomáhajú pri výbere a umiestnení do stredných odborných škôl, kde je predpoklad bezproblémového zvládnutia štúdia.  Škola rešpektuje špecifické potreby žiakov s ŠVVP, títo žiaci sú integrovaní  do bežných tried.    

          Na škole pracuje 15 pedagogických pracovníkov (z toho 2 vychovávateľky), jedna knihovníčka (na polovičný úväzok) a dvaja THP pracovníci. Na škole pracuje výchovný poradca, koordinátor pre environmentálnu výchovu a drogovú prevenciu.

          Žiaľ nakoľko naša škola patrí medzi menšie školy s menším počtom vyučujúcich, nie každú hodinu vyučuje učiteľ s aprobáciou daného predmetu. Preto by bolo potrebné aby učitelia najmä na druhom stupni si rozšírili  aprobáciu a to najmä o cudzie jazyky, dejepis a zemepis

          Dlhodobé projekty

          S projektmi ktoré tradične organizujeme na našej škole, spestríme každodenný školský život. Rôznorodosť akcií umožňuje, aby každý žiak našiel takú aktivitu, ktorá vyhovuje jeho záujmom. Tieto projekty sú obľúbené a očakávané. Kladieme dôraz nielen na motiváciu zapojenia sa žiakov, ale aj na ocenenie a hodnotenie projektov. Do projektov zapájame rodičov a deti MŠ.

          • Projekty na našej škole:
          • Zber druhotných surovín dvakrát ročne
          • Oslavy národných sviatkov
          • Týždeň správnej životosprávy a drogovej prevencie
          • Environmentálna exkurzia do chránených oblastí okresu
          • Predvianočné sviatočné prípravy – remeselnícke a ručné práce
          • Marec mesiac kníh- štvortýždňový projekt k výchove  čitateľstvu
          • Pestré dni- na počesť Józsefa Kossányiho
          • Jarné sviatočné prípravy- remeselnícke a ručné práce
          • Lyžiarsky kurz
          • Futbalový turnaj žiakov
          • Športový deň z netradičných hier- floorball, softball
          • Ochrana prírody- Deň Zeme
          • Infovek
          • Deň školských knižníc
          • MSIT Academy
          • Festival rozprávok

           

          Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

          Škola spolupracuje s viacerými inštitúciami (MŠ Pivničná, Občianske združenie Dieťa budúcnosti, Rada školy, ZMR pri  ZŠ, CSEMADOK, Klub dôchodcov, pedagogicko-psychologická poradňa v Komárne, miestny športový zväz, družobné školy z MR, ZMPS  atď. ).

          Uzavreli sme zmluvu o spolupráci s Angyalffy  Mátyás Általános Iskola z MR s ktorou každoročne organizujeme spoločné kultúrne a športové podujatia..

           Na veľmi dobrej úrovni je spolupráca so Zväzom maďarských rodičov na Slovensku pri ZŠ Józsefa Kossányiho s VJM a s radou školy. ZMR a rada školy zasadá ročne minimálne štyrikrát. Na zasadnutiach sa zúčastňuje s pravidla riaditeľ alebo zást. riaditeľa. Spolupráca je najmä v oblastiach rozvoja a smerovanie školy, pri organizovaní kultúrnych (vianočné oslavy, spomienkový deň na básnika J. Kossányiho atď.) a športových akcií (športový deň na počesť pridelenia čestného názvu, deň detí atď.).

          Dobrá je spolupráca s  pedagogicko-psychologickou poradňou v Komárne a s špeciálnym pedagógom v Hurbanove. Každoročne sa psychológ zúčastňuje zápisu do prvého ročníka. Naši žiaci s ŠVP sa pravidelne zúčastňujú konzultácií so psychológom a špeciálnym pedagógom.   

           

          Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

          Škola má zriadené a využíva tieto odborné učebne : telocvičňu, odbornú učebňu pre vyučovanie fyziky a chémie, dve učebne výpočtovej techniky: v prvej sa nachádza 22 počítačov pre žiakov, učiteľský počítač a dataprojektor v druhom v menšom máme 11 počítačov a dataprojektor, jazykové laboratórium s počítačmi pre 18 žiakov, vlastné miestnosti pre žiakov ŠKD (kútik výpočtovej techniky, miestnosť určená na využitie voľného času), knižnicu s bohatým knižným fondom. Tieto odborné učebne umožňujú plne realizovať učebné osnovy a zvolené učebné varianty.

          Vybavenie tried je v dobrom stave- každá trieda disponuje s novými lavicami a stoličkami, s keramickou tabuľou, počítačom ktorý je pripojený na školský server cez školskú lokálnu sieť dataprojektorom .

          Škola má k dispozícii vonkajšie multifunkčné ihrisko a školské ihrisko  ktoré  je v nevyhovujúcom stave a potrebujeme doň investovať.

          Stravovanie žiakov a pracovníkov ZŠ sa realizuje vo vedľajšej školskej jedálni.

           

           

          Školský učebný plán a učebné osnovy

           

          Vzdelávacia oblasť

          predmety

          5. ročník

          6. ročník

          7. roč.

          8. roč.

          9. roč

          Jazyk a komunikácia

          Slovenský jazyk

          5

          5

          5

          4

          5

          Prvý cudzí jazyk

          3

          2

          2

          2

          2

          Maďarský jazyk

          5

          5

          5

          4

          5

          Matematika a práca s informáciami

          Matematika

          4

          5

          5

          4

          5

          Informatika

          2

          2

          2

          2

          2

          Človek a spoločnosť

          Dejepis

          1

          2

          2

          2

          2

          Geografia

          1

          2

          2

          2

          1

          Občianska výchova

          1

          1

          1

          1

          1

          Človek a hodnoty

          Etická výchova / náboženská výchova

          1

          1

          1

          1

          1

          Chémia

          -

          0,5

          -

          2

          3

          Biológia

          2

          2

          2

          2

          1

           

          Fyzika

          -

          1,5

          2

          2

          1

          Umenie a kultúra

          Výtvarná výchova

          1

          1

          1

          1

          1

          Hudobná výchova

          1

          1

          1

          1

          -

          Zdravie a pohyb

          Telesná a športová výchova

          3

          2

          2

          2

          2

          Voliteľné predmety

          Práca s projektmi

           

          1

          5

          4

          5

           

          Slovenský  jazyk

          Hlavným výchovno-vzdelávacím cieľom vyučovania slovenského jazyka a slovenskej

          literatúry na 2. stupni ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským je – v nadväznosti na

          vedomosti, zručnosti a návyky žiakov z maďarského jazyka a literatúry a na základné

          komunikačné zručnosti zo slovenského jazyka, získané na 1. stupni ZŠ s vyučovacím

          jazykom maďarským – získať komunikatívnu kompetenciu potrebnú na aktívne používanie

          slovenského jazyka v bežných sociálnych situáciách a kompetenciu aktívneho čitateľa veku

          a jazykovým zručnostiam primeranej slovenskej literatúry. Základnou a kľúčovou cieľovou

          kompetenciou je komunikácia v slovenskom jazyku, t.j. schopnosť vyjadriť a interpretovať

          svoje myšlienky, pocity a informácie v slovenskom jazyku ústne a písomne a zapájať sa do

          komunikácie v rozličných sociálnych kontextoch.

           

          Vytýčený výchovno-vzdelávací cieľ je komplexným cieľom, ktorý zahrňuje tieto

          čiastkové ciele:

          • získavať schopnosť v počúvaní s porozumením, v dialogickej reči, v tvorbe súvislých

          ústnych a písomných prejavov, v hlasnom čítaní a v tichom čítaní s porozumením,

          vrátane čítania a porozumenia veku primeranej beletrie a populárno-náučnej literatúry,

          ako aj v iných formách čítania (v predčítaní, v selektívnom , študijnom,

          kritickom a rýchlom čítaní);

          • aktívne si osvojiť jazykové prostriedky potrebné na ústnu a písomnú komunikáciu,

          získavať schopnosť ich aktivizovať pri realizácii rečového zámeru;

          • získať stručný prehľad o najvýznamnejších dejateľoch slovenskej literatúry a ich dielach

          a schopnosť pracovať s umeleckým textom primeraným veku a jazykovým zručnostiam

          žiakov;

          • osvojovať si schopnosť samostatne získavať poznatky a informácie, orientovať sa

          v nich, schopnosť používať slovníky, schopnosť pracovať s faktami, pojmami a s ich

          vzťahmi; schopnosť získavať vedomosti a komplexne ich využívať v praxi;

          • získavať schopnosť nadviazať sociálne kontakty a upravovať si vzťahy k iným,

          schopnosť asertívneho správania, schopnosť pracovať v kolektíve a v skupine;

          • získavať schopnosť riešiť problémy, schopnosť prežívania, schopnosť rozvíjať seba

          samého, schopnosť vysporiadať sa s vlastnými nedostatkami; získavať vedomie

          zodpovednosti , sebaúctu a sebadôveru;

          • získavať kultúrne a multikultúrne vzdelanie, postoje, vzťahy a správanie, schopnosť

          vážiť si kultúru a spoločenské mravy iných národov a národností, ako aj schopnosť vážiť

          si literatúru, umenie, hudbu a ďalšie formy tvorivých prejavov slovenského národa.

           

          Úlohy

           

          • rozvíjaním komunikačných schopností žiakov v štyroch základných formách rečovej

          činnosti: v počúvaní s porozumením, hovorení, čítaní a písaní, ako aj vo vedľajších

          formách komunikácie: vo výslovnosti a v pravopise,

          • vhodnou motiváciou učebnej činnosti žiakov pri osvojovaní slovenského jazyka

          a spoznávaní slovenskej reči a kultúry, vedením žiakov k úcte k slovenskému jazyku

          a k slovenskej kultúre,

          • utváraním a rozvíjaním jazykovej, sociolingvistickej, sociokultúrnej, strategickej,

          textovej a multikultúrnej subkompetencie žiakov,

          • cieľavedomým plánovaním jazyka osvojovania, ktorým má byť jazykový štandard

          postupne rozširovaný o receptívne osvojovanie jazyka literárnych diel, populárnonáučnej

          literatúry a odbornej terminológie ostatných učebných predmetov, používanej v bežnej komunikácii.

           

          Maďarský jazyk a literatúra

          Hlavné ciele učebného predmetu vyplývajú z nasledovných skutočností:

           

          1. Kognitívna funkcia maďarského jazyka ako materinského a zároveň vyučovacieho jazyka v školách s VJM

          Materinský jazyk je zároveň aj vyučovacím jazykom na ZŠ a SŠ s VJM, z čoho vyplýva, že bezprostredne ovplyvňuje osvojenie si učiva všetkých vyučovacích predmetov.

           

          1. Rozvíjanie jazykových kompetencií v iných jazykoch: v druhom – štátnom jazyku a cudzích jazykoch

          Maďarský jazyk a literatúra ako učebný predmet umožňuje na vyššej úrovni rozvíjať jazykové kompetencie tak v štátnom jazyku ako aj v cudzích jazykoch. Na základe uvedenej funkcie materinského jazyka zastávame názor, že sa má uplatniť princíp rovnakého postavenia materinských jazykov, čiže pomerne vysoká hodinová dotácia vyučovacích predmetov z materinského jazyka. Aj preto je potrebné zosúladiť týždennú hodinovú dotáciu materinských jazykov v učebných plánoch na školách s vyučovacím jazykom slovenským i na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Na základe uvedených argumentov je potrebné stanoviť týždennú hodinovú dotáciu maďarského jazyka a literatúry na všetkých stupňoch ZŠ a SŠ s VJM v rozsahu hodinovej dotácie slovenského jazyka a literatúry na školách s vyučovacím jazykom slovenským.

          Cieľom vzdelávania je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby žiaci:

          –    pochopili vzdelávanie v príslušnom jazyku ako svojbytný historický jav, v ktorom sa odráža historický a kultúrny vývoj národa a zároveň ako významný zjednocujúci činiteľ národného spoločenstva a ako dôležitý prostriedok celoživotného vzdelávania,

          –    nadobudli a rozvíjali pozitívny vzťah k materinskému jazyku a pochopili jeho potenciálne zdroje pre svoje osobné a kultúrne bohatstvo,

          –    vnímali a postupne osvojovali si jazyk ako bohatý mnohotvárny prostriedok k získavaniu a odovzdávaniu informácií, k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov,

          –    rozvíjali komunikatívne schopnosti a návyky, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu, t. j. schopnosť primerane reagovať v rozličných jazykových situáciách,

          –    zvládli základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia a nadobudli pozitívny vzťah k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie,

          –    samostatne získali informácie z rozličných zdrojov a zvládli práce s jazykovými a literárnymi textami,

          –    nadobudli sebavedomie pri vystupovaní na verejnosti a kultivovaný prejav ako prostriedok presadenia samého seba,

          –    nadobudli etické cítenie založené na empatii a asertivite, naučili sa prosociálne správať, aby si dokázali uvedomiť podstatu a význam ľudských hodnôt,

          –    nadobudli vzťah a dokázali individuálne prežiť slovesné umelecké dielo, mali vlastné čitateľské zážitky, rozvíjali svoj pozitívny vzťah k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúcich z umeleckých textov a rozvíjali svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie.

           

          Na 2. stupni základných škôl sa výchovno-vzdelávací proces maďarského jazyka a literatúry člení na tri oblasti.

          Anglický jazyk

          Na našej škole sa vyučuje ako 1.cudzí jazyk anglický jazyk. Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským a štátnym jazykom.

          Cieľom vyučovania anglického jazyka na základnej škole je naučiť žiakov všetky formy dorozumievania sa v danom jazyku na stredne pokročilej úrovni. V súčasnosti majú žiaci stále viac možností uplatňovať svoje jazykové zručnosti pri hovorení, počúvaní, či už priamo cez živú osobu, alebo prostredníctvom rozhlasu a televízie. V čase rozvoja počítačovej techniky je písanie a čítanie v anglickom jazyku medzi ľuďmi na celom svete veľmi rozšírené. Preto je úlohou základnej školy, aby žiaci:

          dostali pevné základy, na ktorých budú budovať svoje rečové zručnosti až do najvyššej možnej formy zvládnutia s dostatočným uplatnením v praxi

          boli vedení k samostatnosti v štúdiu jazyka tým, že majú dostatok priestoru pre intenzívnu a tvorivú prácu

          sa naučili používať rôzne materiály na štúdium a vedeli pracovať so slovníkmi

          dosiahli prechod z reproduktívnej do produktívnej formy komunikácie

          mali schopnosť uplatniť svoje vedomosti z funkcie jazyka, t. j. vedeli sa dorozumieť v rôznych komunikačných situáciách, v rovnováhe so štruktúrou jazyka, t. j. mali primerané znalosti gramatiky

          boli pripravení úspešne pokračovať v štúdiu na strednej škole

           

          Francúzsky jazyk

               Francúzsky jazyk sa vyučuje na našej škole ako 2.cudzí jazyk, ktorý sa zavádza v šiestom ročníku, v rozsahu jednej vyučovacej hodiny za týždeň. Úspešnosť jazykového vzdelávania smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 – používateľ základného jazyka (podľa spoločného Eur. referenčného rámca pre jazyky). Táto úroveň predpokladá, že učiaci sa ovláda jazyk v základnom rozsahu, čo mu umožňuje opisovať každodenné situácie predvídateľného obsahu, i keď vo všeobecnosti je nútený obsah výpovede obmedziť a hľadať slová.

              Cieľom vzdelávania v cudzom jazyku je viesť žiakov k vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku k získavaniu a odovzdávaniu informácií, k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov. Chceme u žiakov vytvoriť kladný vzťah k ostatným európskym národom, vychovávať k toleracii a kultúrnej otvorenosti, v rámci jazykového vyučovania zoznámiť žiakov s kultúrnou a reáliami Francúzska a frankofónnych krajín. Základným princípom je zabezpečiť, aby učiaci sa dokázal každodenné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal aj cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine. Cieľom vyučovania je v neposlednom rade rozvíjať u žiakov základné kompetencie, ktoré im umožnia ďalšie štúdium cudzieho jazyka na stredných školách.

           

           

           

          Fyzika

          Fyzikálne vzdelanie tvorí súčasť základného vzdelania, podporuje intelektuálny rozvoj žiaka, osobitne samostatné myslenie. Vytvára základ pre ďalšie vzdelávanie v prírodných vedách, ako aj pre uvedomelé postoje k prírode, sebe samému a konanie v určitých spoločenských situáciách.

           Vzdelávaním vo fyzike na základnej škole si majú žiaci osvojiť (nadobudnúť):

          - sústavu vybraných javov,faktov, pojmov, zákonov a prvkov  fyzikálnych teórií

          - zručnosť vo vykonávaní základných laboratórnych činností a  dodržiavaní postupov pri práci

          - schopnosť fyzikálne javy pozorovať, opísať, odmerať hodnoty  fyzikálnych veličín a meranie vyhodnotiť

          - schopnosť používať zavedenú terminológiu a symboliku

          - základné vzťahy medzi fyzikou, matematikou a ostatnými  prírodnými vedami

          - schopnosť aplikovať vedomosti formou riešenia úloh a problémov

          - hodnoty, postoje a návyky dôležité pre ďalšie vzdelávanie  vo fyzike, správanie sa k prírode a sebe.

           

          OBSAH

           Štruktúru obsahu fyziky tvoria tematické celky, ktoré sú v učebných osnovách spracované v rovine cieľov a obsahu. Ciele určujú úroveň ovládania prvkov obsahu.

           Učebné osnovy sú pre učiteľa záväzné v cieľovej a obsahovej časti tematických celkov, okrem hesiel v hranatých zátvorkách, kde je uvedené rozširujúce učivo.

           V 9. ročníku pri 1 h časovej dotácii týždenne sa vynechávajú tematické celky 2. Akustika a 3. Astronómia.

           V učebných osnovách nemusí učiteľ dodržať štruktúru obsahu v ročníku a podľa vlastného uváženia môže zaradiť tematické celky tak, aby sa nenarušila logická následnosť pojmov.

           Učebné osnovy fyziky na ZŠ sa viažu na koncepciu, ktorej základnými obsahovými prvkami sú pojmy - časticová štruktúra látok, fyzikálne pole, sila , energia a fyzikálna veličina. Tieto abstraktné pojmy sa vyvíjajú v celom kurze fyziky, majú vlastnú štruktúru zloženú z oporných, dostatočne konkrétnych pojmov. Zavedenie časticovej štruktúry látok, ako integrujúceho pojmu, umožňuje vysvetľovať mnohé fyzikálne javy.

           Ďalším dôležitým prvkom obsahu je žiacky pokus, cez ktorý sa žiakom sprístupňujú didakticky transformované metódy práce v experimentálnej fyzike, ako jeden zo spôsobov poznávania v prírodných vedách.

           Súčasťou obsahu fyziky na ZŠ sú kvalitatívne, kvantitatívne a experimentálne úlohy a problémy. Tieto majú funkciu motivačnú, poznávaciu a kontrolnú. Zvláštnym druhom úloh sú laboratórne úlohy, ktorými sa overuje úroveň pochopenia učiva, získaných zručností a návykov a tiež schopnosť samostatne pracovať podľa návodu.

           Obsah fyziky bezprostredne nadväzuje na obsah prírodovedy z prvého stupňa ZŠ. Prírodoveda poskytuje žiakom relatívne ucelený prírodovedný obraz budovaný od bezprostredného okolia žiaka až po prvú predstavu o vesmíre.Nadväznosť medzi fyzikou a prírodovedou je v rovine pojmov a zručností. Na prvom stupni sa prehĺbi na skúsenosti založená predstava o pojmoch - čas, teplota, sila, objem, hmotnosť, jednotka fyzikálnej veličiny, vlastnosť látky. Prvýkrát sa žiaci stretávajú s meraním fyzikálnych veličín a spracovaním nameraných hodnôt do tabuľky a grafu, získavajú prvé skúsenosti so zapájaním elektrického obvodu.

           Kvantitatívna stránka vyučovania fyziky úzko súvisí s vedomosťami žiakov z matematiky. Ide najmä o vyjadrovanie definičných vzťahov fyzikálnych veličín, o vyjadrovanie funkčných vzťahov a zákonov algebrickou, grafickou, tabuľkovou formou.

           Obsah vyučovania fyziky s vyučovacími predmetmi chémia, prírodopis a čiastočne aj zemepis spája súbor prírodovedných pojmov ako je látka, vlastnosť, jav, pohyb, energia, ale aj prístup k experimentálnej činnosti a metódy spracovania jej výsledkov.

           

          Biológia

          Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

          Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:

          Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

          Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.

          Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov.

          Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

          Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote.

          Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka.

          Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov.

          Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach. 

          Identifikovať a správne používať základné pojmy.

          Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov.

          Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov.

          Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať.

          Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

           

          Chémia

          Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojim experimentálnym charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.

           

          Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti.

           

          Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

          Cieľom vyučovania chémie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania chémie na ZŠ je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie.

           

          Cieľom vyučovania chémie je podieľať sa  na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej  je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci samostatnej práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s  chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné materiály.

           

          Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností.

          Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).

          V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby žiaci  dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote

           

          Dejepis

          Dejepis je samostatným predmetom a spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Spolu s nimi predstavuje  jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Pomocou vyučovania dejepisu sa žiaci oboznamujú  s  vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a  demokratické spôsoby svojho konania.

          Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Ide predovšetkým o postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Dejepis na základnej škole kladie dôraz najmä na dejiny 19. a 20. storočia, v  ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.

          Vyučovanie dejepisu vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektuje kultúrne a iné odlišností  ľudí, rôznych skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

                      Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor.

          Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému  výučby dejepisu i dej

          episných učebníc na základných školách.

                      Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.

           

          Geografia

          Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme: Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom.

          Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť.

           

          Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i.

          Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostanými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život.

          Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Patria medzi ne:

          • Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.).
          • Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku). Ich praktické využitie v bežnom živote a schopnosť vyhľadať a použiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe).

          Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie.

          Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných  charakteristík Zeme. Získané informácie využije žiak  pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri  porovnávaní a využívaní nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri  rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov – dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín.  Poznať vplyv a účinok vnútorných  a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme umožnia ľuďom chrániť sa pred živelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach sveta.  

          V oblasti humánnej geografie vyučovanie sa zameriava na človeka na Zemi, na premeny ,  ktorými ovplyvnil krajinu Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.).

          • Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice ale ja odborné a populárnovedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne infomácie Podporujeme tým potrebu čítania u žiakov, správne porozumenie prečítaného a spracovanie a interpretáciu. Prvotné rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov považujem za základné  vyjadrovacie  prostriedky geografie.
          • V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia, sociológia, filozofia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. V novom zameraní geografie, kladieme väčší dôraz na kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta, preto prinášame aj väčšie prepojenie s hudobnou a výtvarnou výchovou. 
          • Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci  získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod.
          • Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí vážiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie.
          • Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.).

           

          Občianska náuka

          Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej obce, regiónu, vlasti a  Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej občianskej angažovanosti a umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti.

          Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie žiaka k:

          podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,

          utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,

          realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,

          akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,

          aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,

          vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,

          rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,

          získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti,

          uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov,

          k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,

          vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru,

          rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.

          Predmet veku primerane oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti sociológie, psychológie, politológie, práva a ekonómie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, k chápaniu personálnych, interpersonálnych, sociálnoprávnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcov a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov.

           

          Matematika

                 Cieľom vyučovania matematiky na 2. stupni ZŠ a  v 5.ročníku  osobitne je, zavŕšiť dôležité obdobie v procese vyučovania matematiky, v ktorom prevládalo vytváranie nových poznatkov a zručností na skúsenostnej báze s využívaním induktívnej metódy. Je to zároveň aj začiatok novej etapy učenia sa matematike, keď žiak postupne získava schopnosti používať matematiku v svojom budúcom živote.

          Matematika má v systéme vzdelávania kľúčové postavenie predovšetkým preto, že výrazne rozvíja myslenie žiakov. Učí ich robiť analýzu aj syntézu, vyslovovať hypotézy, dokazovať a overovať ich správnosť praxou. Vedie ich k racionálnej práci, deduktívnemu spôsobu myslenia, k presnej a stručnej formulácii myšlienok, učí ich osvojiť si matematickú symboliku ako ďalší prostriedok vyjadrovania.

          Matematika má rozvíjať žiakovo logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Žiak by mal spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a ako dôležitý nástroj pre  spoločenský pokrok.

                Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umožniť žiakom, aby získavali nové vedomosti a rozvíjali svoje schopnosti a postoje, prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore.

          Výsledkom vyučovania matematiky by malo byť získanie schopnosti čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla a výrazy, vyznať sa textoch obsahujúcich tabuľky grafy a diagramy, naučiť sa algoritmického myslenie a využívať toto myslenie v daných životných situáciách, naučiť sa prezentovať výsledky svojej práce, naučiť sa logického myslenia a hľadanie logického postupu a systematickosť pri riešení problémov. Ďalším základným cieľom by malo byť naučiť žiakov ako využívať moderné technológie pri hľadaní informácií, ktoré zrýchlia a skvalitňujú výsledky a riešenia problémov.        

           

          Informatika

          Informatika je novým predmetom na 2.stupni. Kompetencie v oblasti IKT patria medzi 8 najdôležitejších kľúčových kompetencií definovaných EK v rámci Európskeho referenčného rámca. Úlohou modernej školy je pripraviť žiaka pre informačnú a vzdelanostnú spoločnosť. Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

          Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie  s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy.

          Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme.

          Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

          Učebné osnovy zahŕňajú v sebe nasledovné okruhy:

          Ø                  Informácie okolo nás

          Ø                  Princípy fungovania IKT

          Ø                  Komunikácia prostredníctvom IKT

          Ø                  Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

          Ø                  Informačná spoločnosť.

          Ciele predmetu

          Cieľom vyučovania informatiky  na 2. stupni ZŠ je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

          Výchovno-vzdelávací proces na 2. stupni základnej školy smeruje k tomu, aby žiaci:

          §         sa oboznámili s pojmami údaj a informácia, s rôznymi typmi údajov, s ich zbieraním, uchovávaním, zobrazovaním, spracovaním a prezentovaním.

          §         rozumeli pojmom algoritmus a program (formálny zápis automatizovaného spracovania údajov);

          §         sa oboznámili so systémami na spracovanie údajov – z pohľadu ich architektúry (počítač, prídavné zariadenia, médiá, komunikácie) a logickej štruktúry (napr. operačný systém);

          §         si rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti, naučili sa pracovať v prostredí bežných aplikačných programov, naučili sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na CD alebo na sieti a naučili sa komunikovať cez sieť;

          §         nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (t. j. schopnosť realizovať jednoduchý výskumný projekt, sformulovať problém), rozvíjali si formálne a logické myslenie, naučili sa viaceré metódy na riešenie problémov.

          §         rozvíjali si svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučili sa spolupracovať v skupine pri riešení problému, verejne so skupinou o ňom diskutovať a referovať);

          §         rozvíjali si svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie, zodpovednosť, morálne a vôľové vlastnosti, húževnatosť, sebakritickosť a snažili sa o sebavzdelávanie;

          §         naučili sa rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií (aby chápali, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú predmetmi vlastníctva a majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky.

           

           

          Hudobná výchova

          Hudobná výchova je spoločenský, organizovaný, cieľavedomý proces hudobného rozvoj a jedinca a je rozhodujúca pri odovzdaní a sprostredkovaní hudby novým generáciám, pričom zohráva dôležitú úlohu aj ako jedna z foriem realizácie tvorivosti každého človeka. Sp Cieľom vzdelávacej oblasti umenie a kultúra je pochopenie vlastnej kultúry a zmysel preidentitu, ktorá je základom rešpektovania rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania.

          Spoločná úloha predmetov vo vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra je sprostredkovať žiakom národné a svetové kultúrne dedičstvo a takto zvýšiť všeobecnú vzdelanosť národa. Hudobnosť národa neurčuje niekoľko desiatok vynikajúcich interpretov, ale viacgeneračná vrstva zanietených percipientov hudby. Jedine hudobná výchova na základnej škole pokrýva celú populáciu, preto jej kvalita je mimoriadne dôležitá a chápeme ju aj ako výchovu človeka.

          Jedným z prioritných zámerov nových vzdelávacích programov je, aby sa výchova a vzdelávanie realizovalo na základe harmonizovaných učebných osnov vyučovacích predmetov. Veľmi dôležité a potrebné je dosiahnuť, aby dobre vedená hudobná výchova participovala na dosiahnutí kľúčových kompetencii žiakov sekundárneho vzdelávania. Úlohou predmetu je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby sa:

          - formoval a rozvíjal emocionálny svet žiakov,

          - formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne vzťahy

          k prírode, ku všetkým prejavom života,

          - vychovali žiaci hrdí na vlastné kultúrne bohatstvo a históriu, s kladným

          vzťahom ku kultúrnemu životu spoločnosti a podieľaním sa na ňom,

          - vhodne a nenásilne spájala hudba s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými

          dielami, tancom, filmom, videom a modernými komunikačnými technológiami,

          - vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez

          nekritického podliehania módnym vlnám, reklame a subkultúre, ale aj bez

          predsudkov k nim,

          - hudobná výchova participuje na rozvíjaní osobnostnej, sociálnej, občianskej,

          komunikačnej kompetencie.

           

          Základom obsahu hudobnej výchovy je hudobné umenie, neustály kontakt žiakov so znejúcou hudbou, podnecujúcou estetický zážitok a prehĺbenie poznatkov a skúseností žiakov získaných sústavou hudobných činností

          Učebné osnovy v sebe zahŕňajú nasledovné okruhy:

          -         poslanie ľudovej piesne v živote člověka a spoločnosti, dielo Bélu Bartóka a Zoltána Kodálya,

          -         ľudové piesne, ľudová hudba, ľudové piesne iných národov,

          -         hudba dávnych čias,

          -         významné dni, ľudové zvyky, sviatky

           

          Výtvarná výchova

          Cieľom predmetu je prostredníctvom autentických skúseností získaných z výtvarných činností rozvíjať manuálne zručnosti, duševné spôsobilosti, vedomosti a postoje.

          Duševný  rozvoj   - umožniť žiakovi rozvíjať  fantáziu, tvorivo sa realizovať - prostredníctvom výtvarnej výchovy rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch

          Vyjadrovacie schopnosti- zvyšovať uvedomelosť vyjadrovania sa (gramotnosť) a cieľavedomosť práce s jazykom vizuálnych médií

          Vlastný názor   - formovať žiaka smerom k vytváraniu si názorov a hodnotových kritérií; - poznávať kultúrne hodnoty a umenie;

          -  poznať tradíciu a aktuálne vnímať  problematiku vyjadrovania sveta umením a vizuálnou kultúrou

          Integrita poznávania   - zvýšiť integritu  procesu, -  podporiť medzipredmetové väzby

          Kompetencie výtvarnej výchovy po stránke obsahovej:    duševné / mentálne obsahy (archetypy, prežívanie)

           Prostredníctvom výtvarného vyjadrovania žiak realizuje, vyjadruje základné antropologické koncepty ( zážitok časopriestoru, kategórie estetického prežívania, identity).

          Kompetencie výtvarnej výchovy po stránke formálnej: gramotnosť
           Žiak mentálne, formálne a materiálne spracováva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy, fantazijné koncepty alebo sa odvolávajú na vonkajšie skutočnosti (ako svet vyzerá). Vyjadrovacie prostriedky vizuálnych umení predstavujú jazykový systém a ich znalosť – gramotnosť.

           Činnosť na predmete (proces vytvárania) postupuje od  zmyslov  a  emócií  k  rozumovým operáciám a opäť k  zmyslom, emóciám a rozumovým operáciám vo výtvarných činnostiach. Výtvarná výchova má jedinečnú možnosť zaradiť do edukačného procesu chýbajúce ťažiskové oblasti súčasnej vizuálnej kultúry: film, video, fotografiu, architektúru, dizajn a elektronickú tvorbu obrazu.

           

           

          Telesná výchova

          Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a  dbať o  zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.

          Obsah tvoria základné poznatky o význame pohybových aktivít pre zdravie, prevenciu ochorení, správnej životospráve, športovej činnosti a jej organizovaní, pohybovej výkonnosti a jej hodnotení a pohybové prostriedky. V predmete telesná a športová výchova sú rozdelené do štyroch modulov.

          1. Zdravie a jeho poruchy

          2. Zdravý životný štýl

          3. Zdatnosť a pohybová výkonnosť

          4. Športové činnosti pohybového režimu

           

          Náboženská výchova

          Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženská výchova má preto opodstatnenú úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole.

          Vyučovací predmet náboženská výchova formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu  kresťanských cirkví a  k ich tradíciám, otvára pre neho možnosť života s cirkvou. 

          Ciele vyučovacieho predmetu

          Predmet  náboženská výchova umožňuje žiakom:

          • formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania
          • konfrontovať ich s vedecky a  nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet
          • hľadať svoju vlastnú životnú hodnotovú orientáciu
          • formovať svedomie
          • prehlbovať medziľudské vzťahy cez skvalitnenie komunikácie
          • spoznávať spôsoby komunikácie človeka s Bohom
          • oceniť komunikáciu s Bohom prostredníctvom sviatosti, liturgického slávenia čítania Božieho slova
          • rozvíjať kritické myslenie hodnotením pozitívnych aj negatívnych javov v spoločnosti a v cirkvi

           

          Etická výchova

          Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:

          • má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj

          prosociálnosť,

          • má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,

          • jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými

          normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej

          miery nezávislá od tlaku spoločnosti,

          • má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná

          správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,

          • charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,

          • koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi

          emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,

          • prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný

          kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

          • je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.

          Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti,

          ktoré uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:

          K – kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy

          E – emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie,

          prežívanie, rozvíjať jeho city

          M – motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity

          S – socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich

          komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťahy

          A – axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu

          osobnosti, učiť hodnotiť

          K – kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.

          Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme

          dosiahli výchovné ciele. Tieto atribúty sa premietajú v tematických celkoch učebných osnov.

          Ide o tzv. desať základných tém a šesť aplikačných tém:

          1. otvorená komunikácia

          2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba

          3. pozitívne hodnotenie iných

          4. tvorivosť a iniciatíva

          5. vyjadrovanie citov

          6. empatia

          7. asertivita

          8. reálne a zobrazené vzory

          9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo

          10. komplexná prosociálnosť

          11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania

          12. etika a ekonomické hodnoty

          13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta

          14. rodina, v ktorej žijem

          15. výchova k manželstvu a rodičovstvu

          16. ochrana prírody a životného prostredia.